Tím festivalu
Ľudia, ktorí stoja za Teen Theatre Fest – organizačný tím a dramaturgická rada.
Pozícia výkonnej riaditeľky v sebe zahŕňa viacero rovín – budovanie, rozvíjanie a upevňovanie spoluprác s partnermi na miestnej, regionálnej i národnej úrovni. Chce to veľa stretnutí, schopnosť načúvať a hľadať riešenia pre obe strany. Počas festivalu trielim na bicykli z jedného miesta na druhé, takže za tých pár festivalových dní naberiem kondičku závodného koňa, budem opálená, usmiata a plná endorfínov. Pre mňa je to vlastne vždy o pohybe. Od mala tancujem, hýbem sa, učím sa novému a učím. Divadlo som si ochytala v žilinskom Bábkovom divadle nielen ako diváčka, ale aj ako teenagerka s kamošmi zo súboru Makovice, ktorý pri našom „bábkači“ fungoval, a kde stále pôsobí „moje“ Tanečné divadlo alternatív. Načuchla som k baletizolu a moja fascinácia podlahou, plochou a dotykom ma neopustila.
Zastávam pozíciu umeleckej riaditeľky, len si stále nie som istá, či riadim ja umenie alebo umenie riadi mňa. Moja práca niekedy vyzerá ako moja prvá herecká skúsenosť z detstva účinkovala som v školskom predstavení Príbeh z peračníka ako postava handričky, ktorá musela večne zachraňovať situáciu tým, že vpíjala atramentové machule, aby boli všetky slová krásne a zrozumiteľné. V časoch, keď som ešte bola označovaná ako mládež, som so svojimi kamarátmi založila súbor Jednosmerka a hoci sme sa nakoniec vydali každý iným smerom, myslím, že pre všetkých bolo divadlo smerodajné.
Hovoria mi aj Veľká Baška. Nie preto, že by som mala ego veľké ako divadelnú sálu, ale preto, že v tíme sme dve Bašky a nejako nás bolo treba rozlíšiť. Marketing v mojom podaní vyzerá asi takto: telefonát, mail, správa, rýchla porada, ďalší telefonát, ďalší mail… a niekde medzi tým krátka pauza na nadýchnutie sa života. Ľudí, s ktorými pracujem, považujem za dream team, ktorý dokáže zdolať každú výzvu. Na svet sa dívam racionálne, často optikou mnohých strán, no vždy na kreatívnej vlne. Mojou superpower je zlepšovať energiu v tíme. Keď sa niečo podarí, rada to poviem nahlas. Ak ma na festivale uvidíte s telefónom pri uchu a notebookom pred sebou, je to úplne normálny stav. Znamená to len jedno – veci sa hýbu. A to je vlastne celkom dobrý pocit.
Ako produkčná festivalu som absolútne ponorená do plánovania a realizácie každého jedného detailu. Koordinujem, prepájam, riadim, komunikujem... Od autorských zmlúv po nedostatok sladkostí na raute. Divadlo pre mládež ma baví svojou inovatívnosťou a témami, ktoré často provokujú a prinášajú dôležité podnety. Môj prvý kontakt s divadlom bol číra náhoda – namiesto hodiny tanca na ZUŠ-ke som sa omylom ocitla na hodine herectva. Odvtedy neviem dať umeniu pokoj...
Som tu s mojím tímom preto, aby festival bil do očí. Aby ste ho neobchádzali. Aby ste oň zakopávali na každom rohu. Pokojne si lámte hlavu nad tým, čo chce povedať ten obrovský ružový smerovník pred divadlom, a nechajte sa ním uniesť do našich brán. Som tu a budem sa vám prihovárať aj na pešej zóne v podobe objektov a výkladov ako kurátorská podpora k výstavám mladých talentov. Buďte so mnou zvedaví a zvedavé. Ja som. Energia, provokácia, uvoľnenosť, hravosť – to sú slová, ktoré mi rezonujú s divadlom pre deti a mládež. Je to ako pomarančový džús, ktorý osvieži, keď je horúco, a prebudí naše vnímanie. Znovu nás prinúti pozrieť sa do seba a na svet okolo novým, neočakávaným pohľadom.
Byť dramaturgičkou medzinárodného festivalu pre mňa znamená aj veľa cestovať po rôznych krajinách Európy. Ľubľana, Berlín, Marseille či Praha – všade vzniká výborné divadlo, najradšej by som vám ho ukázala všetko, ale mojou úlohou je aj vedieť vybrať to, čo je top. Divadlo pre mládež je v zahraničí fakt dôležitý trend a ja sa veľmi teším, že my tu v Trnave sme tiež trendy a cool (tak moja generácia hovorila tomu, čo je slay). Za našich čias sme boli odkázaní a odkázané na ZUŠ-ky a keď sme chceli vidieť divadlo, čo by sa páčilo nám, museli sme si ho sami urobiť. Keby v mojich „nástich” existovalo TTF-ko, bola by som na ňom varená-pečená.
Tajným hrdinom každého festivalu je technický riaditeľ. Ten, kto v jednej ruke drží kúsok kúzla a technológie a v druhej zasa pohár kávy na prežitie. Môj prvý kontakt s divadlom sa odohral v hlbokej jame, presnejšie v orchestrisku, kde som ako hráč na trubke účinkoval s mládežníckym orchestrom. Divadlo pre mládež považujem za magický portál do sveta fantázie a dobrodružstva.
Ako dramaturg festivalu sa starám o to, aby ste boli užasnutí, znepokojení, pobúrení, uspokojení a nasýtení intelektuálne i emočne. Skrátka, pomáham skladať hlavný aj sprievodný program a to tak, aby dával hlavu aj pätu. Môj postoj k divadlu pre mládež by sa dal klasifikovať ako vzťah staršieho súrodenca k mladšiemu: mám ho rád aj vtedy, keď mi obleje môj nový počítač pomarančovým džúsom. Odchovaný ochotníckymi súbormi na rôznych ZUŠ-kách sa neustále pokúšam urputne brániť vnútorné dieťa.
Všetko, čo čítate na našich sociálnych sieťach a webe, väčšinou prešlo mojimi rukami. Články, príspevky, copytexty… snažím sa, aby všetko malo hlavu a pätu. Teda… aspoň približne. Niekedy majú moje texty hlavu nosorožca a päty orangutana. Inokedy má hlava elegantný cylinder a päty sú v naleštených poltopánkach. Všetko sa odvíja od toho, ako to práve v danej chvíli cítim. Do svojej tvorby sa snažím vniesť pohodovú náladu, inteligentný humor a niečo neobvyklé. Rád sledujem, ako moja tvorba baví ľudí. Vtedy viem, prečo som vďačný, že môžem pracovať v kultúre.
Mojou úlohou v tíme je pretaviť všetko to neobyčajné, čo sa rodí za múrmi divadla, na obyčajný papier, ktorý môže zviesť vašu pozornosť a prebudiť zvedavosť. Venujem sa offline marketingu, a tak na vás moja práca nevyskočí doma počas scrollovania, no nenápadne bude čakať na tých najobyčajnejších miestach. Divadlo pre mládež je pre mňa fascinujúce, pripomína mi papier, s ktorým na počiatku procesu pracujem, čistý, nepopísaný, tvárny, krehký a vzácny, i keď napriek krehkosti dokáže uniesť ťarchu slov, nedokáže sám čeliť prostrediu a jeho vplyvom. Môcť podieľať sa na vytváraní prostredia pre mladých ľudí vnímam ako vzácnu možnosť, pretože ja sama som začínala v detskom divadelnom súbore, ktorý vo mne vzbudil nadšenie pre umenie natoľko, že si ho v sebe nosím dodnes.