Úprimná výpoveď Gen Z a Gen Alfa o svete, v ktorom žijeme a v ktorom by sme mohli žiť.
V mojich snoch je v poradí druhou inscenáciou DJP, v ktorej účinkujú študenti a študentky Detskej divadelnej akadémie. Práve ich myšlienky sa v inscenácii zhmotnili – ide o výsledok ich improvizácií, diskusií, etúd, pohybových či písomných cvičení. Traumy aj trapasy, utopické aj realistické predstavy o fungovaní sveta, túžby aj vtipy – je to všetko o nich. A je to aj o tebe.
Kolektívnu autorskú výpoveď tvorí sled obrazov na rôzne témy – od globálnych kríz po najsúkromnejšie sny. Generácia 12+ tu dostáva hlas a ukazuje, čo ju štve, čoho sa bojí a čo by chcela zmeniť. Na druhej strane však zaznieva aj nádej, že nie je všetko také zlé a čierne, ako sa zdá a že možno sa s tým dá čosi robiť. Sú „snehové vločky“ naozaj krehké a zraniteľné, ako sa hovorí, alebo je ich krehkosť a citlivosť v skutočnosti ich najväčšou silou?
Divadlo Jána Palárika v Trnave je župné divadlo Trnavského kraja, ktoré svojou umeleckou činnosťou pokrýva kultúrne potreby všetkých vekových kategórií publika. V súčasnosti má vo svojom repertoári inscenácie pre dospelých aj inscenácie pre deti a mládež. Dramaturgia divadla udržiava odkaz slovenskej a svetovej klasiky, avšak prináša aj hodnotnú a provokatívnu súčasnú svetovú tvorbu, často v slovenskej premiére. Jednou z hlavných priorít divadla je vychovávať deti a mládež v oblasti divadelného umenia. Už niekoľko rokov organizuje Detskú divadelnú akadémiu pre deti a mládež pod vedením profesionálnych lektorov a lektoriek.
"„Skutočnosť, že trnavské divadlo uvádza výstupy tvorivej práce študentov a študentiek tejto akadémie ako regulárne repertoárové tituly, predstavuje v kontexte domácej scény pomerne jedinečný prístup. Inscenácia V mojich snoch, ktorú s nimi naštudovali Peter Tilajčík a Michaela Fech, je pre mňa pútavá najmä z hľadiska svojej formy – je pohybovo výrazná a výtvarne abstraktná. Daši Krištofovičovej sa podarilo vytvoriť snové, neurčité prostredie, v ktorom účinkujúci a účinkujúce symbolizujú snehové vločky. Na mňa však pôsobia skôr ako masa futuristických bytostí z vesmíru – akísi elegantní a krehkí mimozemšťania, ktorým nerozumieme, hoci oni veľmi túžia po tom, aby sme ich konečne pochopili. Publiku, v ktorom sedia aj ich rodičia, starí rodičia či súrodenci, so zanietením prezrádzajú, čo ich trápi a čím žijú – v každodennej realite, v myšlienkach aj v snoch.“ "
— Zuzana Timčíková, teatrologička
Veľká sála DJP
Trojičné námestie 139/2
917 01 Trnava